Tento prílev peňazí nemá v histórii žiadnu obdobu. Len v apríli vklady
vzrástli o 865 miliárd USD, čo je viac než predchádzajúci celoročný
rekord.
Dôvodom prudkého zvýšenia vkladov je odpoveď vlády a centrálnej banky
(Fed) na koronakrízu. Vláda uvoľnila stovky miliárd dolárov na podporu
malých firiem a domácností. Fed zasa prijal celý rad opatrení na podporu
finančných trhov, vrátane neohraničeného nákupu dlhopisov. Neistá
budúcnosť zasa spôsobila, že všetci - od domácností po globálne
korporácie - hromadili hotovosť.
Viac než dve tretiny z prudkého nárastu vkladov išlo podľa FDIC do 25
najväčších finančných inštitútov. Najviac, samozrejme, pripadlo na
najväčšie americké banky z pohľadu aktív JPMorgan Chase, Bank of America
a Citigroup.
"Ak sa na to pozrieme z akejkoľvek strany, tento nárast bol naprosto výnimočný," uviedol analytik firmy Autonomous Research Brian Foran.
Existuje viacej dôvodov, prečo americké megabanky najviac profitovali z
prudkého nárastu vkladov. Keď štáty začali v marci prijímať reštriktívne
opatrenia na zastavenie pandémie nového koronavírusu, spoločnosti ako
Boeing alebo Ford okamžite načerpali desiatky miliárd USD z úverových
liniek a tieto peniaze uložili v bankách, od ktorých si ich požičali.
A, samozrejme, veľké banky majú tiež najviac retailových klientov. Bežní
ľudia nemali moc príležitostí míňať peniaze, keď boli zavretí doma.
Miera osobných úspor dosiahla v apríli rekordných 33 %.
Banky, ktoré budú opatrné pri poskytovaní úverov uprostred recesie,
nemajú moc možností, čo urobiť s nahromadenou hotovosťou, uviedol Foran.
Veľa bánk podľa neho hovorí, že aktuálne nemajú čo s peniazmi robiť.
Zatiaľ nie je jasné, aké to bude mať následky. Niektorí experti počítajú
s prudkým oslabením dolára a nárastom inflácie, ďalší hovoria o
nafukovaní bubliny na akciovom trhu. Jeden následok pre sporiteľov však
bude bezprostrednejší, banky určite ešte znížia už aj tak minimálne
úrokové sadzby, keďže nepotrebujú ďalšie peniaze.
(1 EUR = 1,1210 USD)